Popis
Jestvuje harmónia medzi vedou a vierou? Viktor Vejnik dokazuje, že náboženstvo a veda sa vzájomne nepopierajú, ale dopĺňajú sa. Celkom po novom predstavuje náš fyzický svet a súčasne dokazuje existenciu duchovného sveta.
Odhaľuje nové, experimentálne potvrdené učenie, Všeobecnú teóriu prírody, v širokom spektre jeho prejavov – od revolučného, celkom nového ponímania hmoty a času (vrátane možnosti ovplyvňovať jeho chod) až po spätosť duchovných zákonov s vplyvom na ľudské zdravie. Kniha je aj dôležitým duchovným poradcom v chaose vnímania moderných anomálnych javov (UFO, paraliečiteľstvo, poltergeist…) ale i mágie, či čarodejníctva, ktoré sú prejavmi odvekého boja o ľudské duše…
Ukázky z knižky:
5. kapitola: O TAJOMSTVÁCH ZDRAVIA
Raz, skúmajúc vlastnosti nového chronálneho javu, som meral odpudivú silu medzi štyrmi kladne nabitými návažkami vody pomocou veľmi citlivých torzných váh, umožňujúcich zaznamenávať miliardtiny gramu. Keď som na chodbe začul akýsi hluk, vyšiel som zo svojej izby a uvidel som, že môj maloletý vnuk vykonal čin, ktorý ohrozoval jeho život. V stave stresu som mu prikázal, aby už nikdy nič podobné nerobil. Keď som sa vrátil do izby, zistil som, že sa chronálna sila vynulovala: moje stresové záporné vyžarovanie úplne neutralizovalo kladný náboj všetkých návažok: nezabránila tomu ani stena izby.
Pozorovanie, ktoré som učinil, … vnuklo podnet predstave, že myšlienka je materiálna, že naše pocity, city, myšlienky, slová a činy sú prameňmi zodpovedajúceho chronálneho poľa, ktoré obsahuje úplnú informáciu o všetkých týchto pocitoch a myšlienkach. Tento dohad bol potvrdený presvedčivými experimentmi, … ktoré umožnili úplne po novom vzhliadnuť na jeden z najpálčivejších problémov súčasnosti, ktorý zaujíma každého z nás – na problém zdravia, presnejšie, na príčinu vyvolávajúcu ochorenia a na spôsoby ich vyliečenia. Ukázalo sa, že vo väčšine prípadov úporne, nástojčivo a bezvýsledne, a často s katastrofálnymi následkami hľadáme svoje zdravie niekde úplne inde než tam, kde sme ho stratili …
Organizmus ako celok predstavuje súhrn rôznorodých orgánov, spätých medzi sebou chronálnym systémom regulácie, ktorého kanálmi prúdia plus- a mínus- chronóny, obsahujúce nevyhnutné informácie. Choroba nastupuje v dôsledku toho, že sa z nejakých príčin táto regulácia naruší, napríklad „upchatím“ jednotlivých kanálov alebo ich častí. …
Skutočne, merania ukazujú, že v čase choroby sa kvôli poruche v systéme regulácie proces cirkulácie prudko oslabuje, alebo sa úplne prerušuje. Napríklad, pri chrípke sa vyžarovania očí a prstov zmenšujú takmer na nulu; také oslabenie procesu regulácie je sprevádzané najneočakávanejšími komplikáciami rôzneho druhu – vyraďuje sa z funkcie najslabší článok organizmu. …
Merania ukazujú, že v stresovom stave intenzita záporných (škodlivých) chronálnych žiarení vzrastá tisíc-, milión- i miliardy- násobne. Je celkom prirodzené, že tieto žiarenia traumatizujú nielen ľudí v okolí, no aj samotného pôvodcu žiarenia. …
Pre všetko nasledujúce je dôležité vedieť, že každému konkrétnemu druhu stresu zodpovedá jeho osobitná štruktúra negatívnych žiarení. … každý ľudský orgán je špecifický a najsilnejšie reaguje len na určitú frekvenciu pôsobenia, nazývanú rezonanciou. …
7. kapitola: ZÁHADY STVORENIA SVETA
Treba začať od principiálne nového vnímania času. Nech to znie akokoľvek paradoxne, no donedávna sme presne nevedeli, čo to v skutočnosti čas je … Nepoznanie podstaty času spôsobilo mnohé poblúdenia.
Skúsenosti ukazujú, že v prírode reálne jestvuje istý predtým neznámy prostý fyzikálny jav nazývaný chronálny, ktorý je analogický známemu tepelnému, elektrickému, magnetickému a iným prostým javom. … V chronálnom jave chronálnu aktivitu určuje chronál, to jest intenzita všetkých procesov prebiehajúcich v telese. Všetky prosté javy sa podriaďujú jednotným termodynamickým zákonom, preto môžeme chronál, a následne aj reálny fyzikálny čas, usmerňovať (ovládať) tak jednoducho, ako usmerňujeme (ovládame) teplotu a potenciál. Podobá sa to na sci-fi, no je to tak, pretože to potvrdzujú priame experimenty. …
Nové chápanie času je prevzaté zo skutočne vedeckých textov Biblie a spätne v Biblii je kľúčom na rozšifrovanie mnohých textov, ktoré sa zdali nejasné alebo dokonca značne pochybné. Charakteristickým príkladom je šesť dní stvorenia. …
Pomocou chronálu možno teraz ľahko a jednoducho rozšifrovať nejasné osobitosti dní stvorenia, ktoré niekedy vyvolávajú aj pochybnosti. …
Existencia spojenia medzi chonálom a časom dovoľuje odhaliť a objasniť najpodstatnejšiu chybu evolučnej teórie, ktorá sa prejavuje v miliónnásobnom preháňaní dĺžky jestvovania Zeme a Vesmíru. Evolucionisti vychádzajú z lživého predpokladu, že rýchlosť rádioakívneho rozpadu atómu je dnes rovnaká, ako bola dávno v minulých dobách. Myslia si, že množstvo rozpadnutých atómov je priamo úmerné ich východiskovému množstvu a času. V skutočnosti je priamo úmerné aj veľkosti chronálu. …
Teraz sa pozrieme principiálne novými očami na priestor. Ukazuje sa, že disponuje rovnako veľmi neočakávanými, udivujúcimi a zaujímavými vlastnosťami ako čas. …
Zo svojej každodennej skúsenosti každý z nás bezpečne a naisto vie, že priestor je akési prázdne miesto, ktoré možno zaplniť rôznymi telesami a predmetmi. V skutočnosti ale vyzerá všetko inak: priestor je matéria, alebo, podľa Biblie, tvrď. Ak to niekomu povieme, mávne nad tým rukou. Táto tvrď však reálne existuje a je súčasťou prostého javu, ktorý sa nazýva metrický (z gréckeho metron – miera, rozmer). …
Samotná metrická matéria má a dáva telesám, do zostavy ktorých vstupuje, vlastnosť priestorovosti (Newton). Vďaka tejto vlastnosti sa takéto telesá stanú viditeľnými a pocítiteľnými. Všetky ostatné prosté matérie – chronálne, tepelné, elektrické, magnetické, atď. – sú neviditeľné a nepocítiteľné, lebo nemajú rozmery a hmotnosť, akoby boli „rozmazané“ vo vnútri objemu metrickej matérie, a jestvujú paralelne s priestorom. …
Z uvedeného vyplýva nezvratný záver, že neviditeľný duchovný svet, ktorý je paralelný s naším, môže existovať. Žijeme v chronálno-metrickom viditeľnom, telesnom svete, kde jestvuje trvanie (čas) a priestorovosť (rozmery a hmotnosť). Ak ale v zostave telies niet chronálnej a metrickej matérie, tak tieto telesá prebývajú vne (mimo) času (večne) a priestoru („rozmazane“ v objeme priestoru, všadeprítomne) – toto je vnechronálo-vnemetrický neviditeľný svet.
O autorovi:
Viktor (Albert) Jozefovič Vejnik (1919—1996), doktor technických vied (1953), profesor (1955), člen-košešpondent Akadémie vied Bieloruskej SSR (1956) je vynikajúci bieloruský vedec v oblasti teórie zlievarenských procesov, prenosu tepla a termodynamiky. Vedecké bádanie ho priviedlo k viere v Boha a k novému rozmeru výskumu. Množstvo hrozieb, zákazov, násilia nezlomili ducha vedca. Odhodlane pokračoval v práci a 41 rokov úporne bojoval so sovietskou vedou za právo publikovať svoje prelomové idey zhrnuté vo vedeckej štúdii Termodynamika reálnych procesov. Napriek mnohým významným technickým objavom, oceneniam na poli termodynamiky a zlievarenstva i najvyšším vedeckým titulom a hodnostiam smel svoje nosné dielo publikovať až po páde sovietskeho režimu v roku 1991. V jeho práci možno nájsť záplavu ideí, čakajúcich na svoje naplnenie vo vede a technike. Je originálnym kvalitatívnym obohatením pre vedeckých pracovníkov početných spoločensko-vedných aj vedecko-technických disciplín ale i laikov.
Cesta Viktora Vejnika k Bohu viedla cez vedu. Jeho práce pomohli mnohým uvažujúcim ľuďom získať vieru, zjednotiť vo svojom srdci vedu a náboženstvo – pomohli im nájsť pravdu. Autor aktívne propagoval a prednášal svoje učenie, čo viedlo k tragickému koncu jeho života – dvakrát sa stal obeťou cielenej dopravnej nehody, pričom pri druhej z nich zahynul.
