Veľké osobnosti slovenskej literatúry (a súčasne významní národní dejatelia) nás generácia za generáciou svojimi dielami i priamymi výzvami zaväzujú ochraňovať kultúrno-historický a hodnotovo-morálny odkaz.

Pokiaľ nám historicko-dokumentačná pamäť siaha, prvý zaznel Proglassvätého Konštantína – Cyrila a následné varovanie svätého Metoda zachovávať, čo sme zázrakom dostali do daru. Múdreho biskupa sme však nevypočuli, nezachovali sme si dar nad všetky dary, a vyhnaním učeníkov svätých apoštolov sme na seba vztiahli jeho tisícročnú kliatbu. A vskutku, Slováci takmer na tisíc rokov zmizli z literárnej (ba i historickej mapy), zázrakom prežívajúc, národne živoriac pod nadvládou iných.

Po tisíc rokoch „vypršal“ trest za zradu a nepokoru slovenským národným obrodením, ktorého bernolákovské výhonky za Hollého vypučali a rozkvitli za štúrovcov. Obrovskou osobnou obetou veľkých mužov našej histórie, ich húževnatou prácou a morálnym postojom sme dostali druhú šancu. Opäť sa začali rodiť slovenské literárne diela a spolu s nimi výzvy Štúra, Hurbana, Vajanského, Rázusa, Mináča, Rúfusa a mnohých ďalších vo všetkých generáciách menovaných, aby sme starostlivo zachovávali otcami vydobyté dedičstvo v nezohyzdenom tvare, a pritom pamätali na večný boj dobra a zla a nemýlili si pravdu s klamstvom, krásu s ohyzdnosťou, čistotu z nehanebnosťou, a nedovolili ich zamieňať.

Veď možnosť umelecky tvoriť v slovenčine nám nebola daná na to, aby sme špinili našu vlasť, hanili velikánov, ktorí sa i za nás obetovali, znevažovali národ, národné hodnoty a symboly, aby sme v rodnom jazyku priúčali zlu, národnej i mravnej zrade naše deti! No deje sa to!

Deje sa to i v literárnom prejave, no dnes najmä cez moderné médiá – rozhlas a televíziu – ktoré v nevídanej mohutnosti rozširujú myšlienky, síce zaodeté do slovenských slov, ale postrádajúce slovenského ducha a morálku, ba často otvorene nepriateľské voči Slovensku, podkopávajúce samotné základy štátu.

Žiaľ, deje sa to aj cez verejnoprávne – teda akoby naše vlastné – médiá združené v RTVS. Odkaz predkov sa i touto cestou deformuje, a ak na nás právom dopadne ďalšie tisícročné prekliatie za toľkú trúfalosť, sotva sa už vyhrabeme z pekelnej jamy – veď práve ňou končí šikmá plocha, na ktorej sme sa spolu s umierajúcou Európou ocitli. Balamutení akýmisi vraj spoločnými európskymi hodnotami, tými cisárovými novými šatami, ktorých iluzórnosť i malé dieťa odhalí, len my, zastrašovaní, zbabelí alebo slepí dospelí, si to netrúfame alebo to už nedokážeme vidieť. Pravdou je, že umierajúca Európa sa rúti do priepasti a nás v smrteľných kŕčoch tam sťahuje so sebou.

No Slovensko ešte žije! Nie sme ešte takí, akých nás robia v médiách! Nie sú to naši predstavitelia, ktorí nás takto predstavujú. Cenné hodnoty i morálny systém, úcta k národnému dedičstvu – to všetko v nás ešte je, i keď sa to našim deťom éterom neodovzdáva, ako si to pamätáme všetci, čo sme vyrastali so Slovenským rozhlasom, aký kedysi býval, a až spätne vieme naplno oceniť, akú výchovnú, vzdelávaciu, kultúrnu i informatívnu úlohu zohral. Ľudové piesne, vážna hudba, kvalitná a nedekadentná poézia a literárno-dramatická tvorba – to všetko boli hojne používané učebné pomôcky vzdelávania našich generácií odovzdávajúce nám poznanie a múdrosť, o ktoré sú naše deti denno-denne samochválne okrádané „tým najlepším v éteri“…

Preto, my spisovatelia, združení v Spolku slovenských spisovateľov sa obraciame na poslancov, ako na politických zástupcov národa a štátu, pred voľbou riaditeľa RTVS s nasledujúcou výzvou:

Výzva Spolku slovenských spisovateľov k voľbe riaditeľa RTVS adresovaná poslancom NR SR

Vedomí si zodpovednej úlohy spisovateľa, ktorého nik neodbremenil od jarma byť svedomím národa, s vážnou obavou sledujúc kultúrno-morálny spoločenský úpadok, propagáciu dekadentnosti a množiace sa útoky proti dedičstvu našich predkov, ba i útoky na samotnú štátnosť – úpadok, ktorý v značnej miere organizujú a provokujú masmédiá, RTVS nevynímajúc; pamätajúc najmä na mladú generáciu, pre ktorú je tento umelý mediálne kreovaný svet jediným, ktorý poznajú; obraciame sa na poslancov NR SR, aby pri voľbe riaditeľa RTVS zohľadnili aj kultúrno-morálnu stránku, (pretože sledovanosť nie je reprezentatívnym kritériom ani kvality vysielania, ani spokojnosti diváka), a zaviazali ho povinnosťou znova vytvoriť z RTVS verejno-právnu inštitúciu, ktorá bude plniť i funkciu kultúrnej, hodnototvornej inštitúcie sprostredkovávajúcej národno-duchovné dedičstvo ďalším generáciám a obohacujúcej občanov o najkvalitnejšie plody kultúry v zmysle tradičných morálnych hodnôt, keďže na tieto funkcie v posledných rokoch úplne abdikovala.

Spisovatelia združení v Spolku slovenských spisovateľov

Na záver, i na priblíženie, ako na túto tému prevrávali naši vzácni kolegovia v minulosti, uvádzam názor Svetozára Hurbana Vajanského – myšlienkovú kompiláciu viacerých jeho prác:

„Anarchia ducha hubí dušu národa, diela najkrajších, najušľachtilejších duchov, depce špinavými nohami všetky ideály dobra, krásoty a pravdy vysoko cenené národom.

Do umenia celou silou vrazila absurdita a prekrútenosť, zmätok a surovosť.

Veliké sily ľudského ducha, vysokosť a sloboda zmýšľania, skutočný čin, žertva – to všetko prechádza bez účinku zahlušené teatrálnym bengálom, ľuďmi, ktorí vedia hrať, komediantmi a krikľúňmi.

A to všetko deje sa v čase liberalizmu, v čase, kde štátnici majú plné ústa „vzdelanosti“, „kultúry“, „pokroku“, „humanizmu“, „tolerancie“ a konečne (ó, hanba tak zneužívať vysoké, sladké slovo) slobody.

Čo vynesieme na povrch, ti nám ostane. Vyhľadávajme, zachovávajme pamiatky otcov svojich!

Naozaj hnev musí zabúriť útrobou každého statočného človeka, ktorý vidí taký ľud nielen zanedbaný tými, ktorí od neho berú daň, ale … potlačovaný, k duchovnému rabstvu nútený. … Taký ľud zaslúžil by, aby … zušľachťovali jeho vkus, jazyk: čerpali z neho pre neho. Nie, to sa nerobí, ale naopak – celé hajná draho platených ohlupovačov … posielajú sem, aby oni zatĺkali jasné rozumy, do blbosti uvádzali deti a hubili ich srdcia vlievaním umelého renegátstva.

My stojíme bezpomocní, nenávidení, ohováraní, a usilujeme sa zachrániť dedičstvo otcov svojich. usilujeme sa pomáhať vývinu mnohosľubných darov nášho ľudu. … opierajúc sa na bohaté ložiská slovenského umu … Hľaďme zachrániť ložiská pred cudzopasnou výrobou

Už je čas, aby sa mužovia naši vzmužili k výdatnej podpore všetkého, čo nesie myšlienku národa. Ak v tomto ochabneme … odhodíme duchovný kapitál, ktorý často nesie i materiálne ovocie.“

Preto, vážení poslanci, vedomím i svedomím myslite na PREAMBULU  slovenskej ústavy, a vskutku pamätajte na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy – a tak hlasujte pri voľbe riaditeľa RTVS.