Popis
Ukážky zo zbierky básní
Iva Vranská Rojková
Z hĺbky plytčiny
Vydavateľstvo Spolku Slovenských spisovateľov 2022
Copyright © 2022 by Iva Vranská Rojková
Illustrations © 2022 by Pavol Muška
III. časť Opäť proti noci
V ovčej koži
A predsa niekde musíme sa nájsť
medzi nebom a zeminou
kým zvyšky srdca dobýjajú v nás
a celé je to o inom
než predstierajú vlci na povrchu
zastrašovaním istia si
Slovensko zatiaľ zvnútra zdola zvrchu
obsadia cudzí vojaci
Neprestávajme sa nikdy hľadať
v človeka zviechať z opice
Bližšia je košeľa ako kabát
Kto si tu kožuch nadieť chce?
O rozbitých čelách
Opäť pravnuci Svätopluka
pozabúdali na prúty
tento sa zmenil v darmojeda
ten sa stal vládcom prekrutým
iný celkom o rozum prišiel
či durmanom ho pomútil
v daktorých spomenuté vyššie
poprepletalo sa v chomúty
ktoré na krky nevoľníkov
pozakladali veselo
Krvou si poradili s krikom
ak dakomu sa nechcelo…
Či v kŕdli zhavranených bratov
i biela vrana nájde sa
pre ktorú srdce pookreje
potešia sa jej nebesá?
Hlúpy Jano či Ivánuška
už svoje dumky dohúta
a z pece zlezie? Lebo v skúškach
zíde sa hlava podkutá
Či s bratmi nájde rozumnú reč?
Aby konečne spoločne
Kosteja z vlasti vyhnali preč
a dohrali hry úskočné
napokon odchceli sa hádať
spomenuli si čo bolo prv
na hrudi prestali hriať hada
čo otrávil slovanskú krv
A netvárme sa muzikantsky
„My nič nás sa to netýka“
Z hrablí na čelách máme chrasty
do vlastných strieľa motyka
Čas podčiarkuje hrubou čiarou
za čo budeme súdení
Vychovali z nás janičiarov
na našom vlastnom území
Slučka
(Zabijú aj nás?)
Nezomrel iba generál
po jednom umierame všetci
sklonená hlava pri hlave
plece pri skostnatenom pleci
Vždy pripravení nedýchať
svorne po domoch onlajn drieme
a kolektívne mlčanie
je tým bezpečne zaistené
Ani za deti výstražne
neráčili sme zdvihnúť hlasy
keď v rúškach dusiť – brať im svet
oligarchia zmyslela si
Slováci vyšli do ulíc
až zo strachu – tiež dobre vieme
Postavili sa do radu
na dobrovoľné znásilnenie
A o obetiach cudná tíš
Lokdaunov knokaut na dôvažok
Pozatváraním podnikov
pomaly vykrváca národ
Ak neskúsime zabrániť
toxikovaniu rodnej zeme
na bunde vlastných teplákov
v cele nadobro odvisneme
II. časť Z ľudskej ríše
Poet dnes
Dnes básnik drepie za mrežami
ktoré ho do lží zakuli
v stuchnutom vzduchu divo žiali
že zuby nemá zo žuly
v zlámaných prstoch lačných pera
nezmôže rúčku uchopiť
v nútenom spánku netopiera
pivnice zdobí kolorit
prastarou barlou po dedovi
hmatá si cestu ku Bohu…
Svet prisudzuje poetovi
žobráka rolu úbohú
O kŕdli bielych vrán
(a zhavranených bratoch)
Sedemkrát v svitaní
nádeje vzišla rosa
Sedemkrát k západu
slnko sklonilo sa
Na národ slovenský
dolieha v noci zima
dušiam až do kostí
až do žíl mrazom vzlína
Ty v rode najmladší
brat zhavranených bratov
sestričku-dušičku
rozohrej pod kabátom
Hoci si najmladší
rozhodneš ktorá bije
Slovensku hodina
Nestrácaj ilúzie
Štúrov deň Slovákov
zažínaj v novom ráne
Neboj sa bielo skvieť
keď sadá vrana k vrane
I. časť Hlbo…činy v nás
Rozštiepení
Som tu
Ty nie si
Kde sa táraš?
Prebolelo čo nebude
Dejiny píšu ďalší román
o rozštiepenom osude
Keď dvaja spolu
potom osve
poberali sa životom
a kapitoly nedohrané
nechali iným
napotom
Momentka z hladiny
Pozriem či si volal…
Zase nik
Život do mňa vpálil
plný zásobník
Nič to že som celá
ako rešeto
Ľahšie klesnem ku dnu
Takže tak je to
