Popis
Sudca Najvyššieho súdu SR a kandidát na prezidenta Štefan Harabin priťahuje poslucháčov a čitateľov, pretože otvorene hovorí o tom, čo iní zamlčujú a zahmlievajú.
Vo svojom druhom literárnom diele úprimne ľudsky, s hĺbkou a nadhľadom objasňuje problémy, ktoré kvária Slovensko a navrhuje konkrétne riešenia, ako vyviesť spoločnosť z hodnotovej a právnej krízy.
Vypovedá napríklad o desivých rizikách Globálneho paktu OSN o migrácii, o rozklade rodiny cez Istanbulský dohovor, o demoralizačných útokoch na deti z pôdy školy bez vedomia rodičov, o chobotnici mimovládnych organizácií rozkladá štát, diktatúre posledného slova aj o prezidentskej téme.
Ukážka z knižky:
?: Dnes nadobúdajú liberálne aktivity novú podobu, napríklad tlak na ratifikáciu Istanbulského dohovoru. Už sa však voči nemu ozýva kritika, predovšetkým z kresťanských kruhov. Mnohí však nerozumejú, čo je zlé na dokumente, ktorý je zameraný proti páchaniu násiliu na ženách?
O: Informáciu o odložení ratifikácie Istanbulského dohovoru som prijal s uspokojením. Tento dohovor treba an blok okamžite odmietnuť diplomatickým vypovedaním a dohovor takého typu netreba pripustiť ani na diskusiu, aj keby ho prijali všetky členské štáty EÚ. Neprináša nič nové na pomoc obetiam násilia, len opakuje zásady, ktoré sa v našich podmienkach pokladajú za úplné právne samozrejmosti. Vnáša však do spoločnosti neoliberálnu filozofiu, prináša právne vymožiteľné vstupovanie mimovládnych organizácií do procesov orgánov činných v trestnom konaní a do činnosti iných štátnych inštitúcií. Pre mimovládne organizácie zavádza rovnocenné postavenie, ako má štát. Pritom tieto nikým nevolené združenia nenesú nijakú zodpovednosť, tú nesie na pleciach štát. Ak má štát oberať o právomoci ktosi nevolený a bez akejkoľvek zodpovednosti, znamená to postupný rozklad a zánik štátu. Znižuje to suverenitu Slovenskej republiky. Nesporne ide dokument, ktorý je zjavne v rozpore s našou ústavou. Napokon aj bulharský ústavný súd ho vyhlásil za nesúladný s bulharskou ústavou.
Ak niekto navrhuje, že treba diskutovať o tomto dohovore, je to zradca, je to vlastizradca.
(…) Preto je jasné, že cieľom tohto dohovoru nie je to, čo sa navonok prezentuje – násilie proti ženám –, jeho cieľom je niečo celkom iné.
?: Máte na mysli zavedenie rodovej ideológie?
O: Zavedením rodovej ideológie sa dohovor stáva priamym ohrozením historických, kresťanských, humánnych hodnôt a morálky. Ohrozením riadnej výchovy mladej generácie, zásahom do rodičovských práv a je aj ohrozením samostatného suverénneho výkonu práva zo strany štátu na vlastnom území. Predpokladá totiž priamy vstup zahraničných inštitúcií a mimovládnych organizácií do procesu výkonu práva zo strany štátu. A práve o týchto hrozbách sa mlčí. Pritom práve toto je podstata.
?: Obávam sa, že zahraničným inštitúciám a mimovládnym organizáciám sa už podarilo infiltrovať do oblastí, ktoré by mali byť vo výlučnej kompetencii štátu. Túto snahu som si všimla už v roku 2013 pri prijímaní Národného akčného plánu pre elimináciu a prevenciu násilia na ženách. Obsahoval konštrukčné prvky zavedenia rodovej rovnosti v zmysle Istanbulského dohovoru, z ktorých niektoré sa zrealizovali.
O: Spomenuli ste prvý strategický dokument pre Slovensko, ktorý zahŕňal už aj oblasť týkajúcu sa rodovej rovnosti. Pôvodne sa v ňom rátalo s ratifikáciou Istanbulského dohovoru do konca roku 2013, a tu vidíte, aký zmysel majú občianske aktivity na ochranu rodinných hodnôt a tradičnej morálky – máme koniec roku 2018 a vďaka tlaku verejnosti Istanbulský dohovor, podpísaný za Slovenskú republiku 11. mája 2011 v Istanbule, dodnes ratifikovaný nie je.
Máte však pravdu, že čiastkové kroky k jeho napĺňaniu sa už urobili, obchádzajúc samotnú ratifikáciu a rátajúc s ňou. V zmysle spomínaného akčného plánu vzniklo napríklad Koordinačno-metodické centrum pre násilie na ženách a domáce násilie (KMC). Aj keď sa v prvoplánovej rovine svojej činnosti zatiaľ „drží na uzde“ a navonok sa angažuje najmä proti násiliu a za rovnoprávnosť žien, informatívne na jeho portál už prenikajú správy z oblasti rodovej rovnosti a najmä je tu evidentný vplyv zahraničných inštitúcií a mimovládnych organizácií a nechýba propaganda v ich prospech. (…)
?: Na stránke KMC nájdeme aj informáciu, že hoci sa Istanbulský dohovor neratifikoval, KMC už vopred napĺňa jeho požiadavku, konkrétne čl. 10: „Zmluvné strany ustanovia alebo zriadia na národnej úrovni jeden alebo viac oficiálnych orgánov zodpovedných za koordináciu, implementáciu, dohľad, vyhodnocovanie politiky a opatrení pre predchádzanie všetkým formám násilia a boj proti nemu, ktoré pokrýva tento dohovor.“ Je to v poriadku?
O: Ako v človeku s právnickým citom vo mne hneď vzbudzuje podozrenie formulácia „všetkým formám násilia a boj proti nemu, ktoré pokrýva tento dohovor“, pretože je to širší obsah, než pripúšťa naša legislatíva. Pretože dohovor nebol ratifikovaný a KMC už formy násilia vníma nie v zmysle nášho práva, ale tak, ako ich chápe Istanbulský dohovor. A keď na stránke vidím zreteľnú informáciu o Nórskych fondoch, ktoré sú poskytnuté na prácu KMC, je to dôkaz naplneného rizika, o ktorom som hovoril – o vplyve zahraničných inštitúcií a mimovládnych organizácií na náš štát. Pritom už v Národnom akčnom pláne sa predpokladalo, že KMC má vzniknúť „v rámci projektu podporeného z Nórskeho finančného mechanizmu“, a keďže nič nie je zadarmo, už v tom istom Národnom akčnom pláne (NAP) sa píše, že „pri realizovaní úloh KMC ako aj samotného NAP-u bude nezastupiteľnou úloha mimovládnych organizácií, ktoré majú dlhoročné skúsenosti a odborné znalosti v oblasti násilia na ženách.“ Opakujem a podčiarkujem: „nezastupiteľnou úloha mimovládnych organizácií“.
Toto hovorí inštitúcia podliehajúca štátu? A čo hovorí? Že štát je neschopný, nemá odborníkov, a preto musí prísť na pomoc tretí sektor? To však potom naznačuje, implikuje, že Slovákom netreba ani štát, lebo jeho funkcie aj tak vykonáva neslovenský tretí sektor. A popri tom všetkom financovanie z Nórskych fondov?
No tak tu mi už svietia všetky červené kontrolky, aké existujú, pretože Nórsko – čo sa týka násilia v rodinách – sa vyznačuje najmä nesmierne násilným mechanizmom odoberania detí z rodín, často z dôvodov, ktoré by pred naším súdom v nijakom prípade neobstáli. A nepočul som, že by sa vyznačovalo nejakou výnimočne dobrou praxou nastoľovania pokoja a bezpečia v rodinách, ktorá by vykazovala taký punc dokonalosti, že by musela byť inšpiráciou pre Slovensko.
?: Na stránke KMS som našla odkaz na článok v Denníku N, v ktorom Jana Jablonická-Zezulová, expertka pre prevenciu a vzdelávanie z KMC, bola hľadať pre náš sociálny systém inšpiráciu v Nórsku, chváli tamojší Barnevern, teda nórsku sociálno-právnu ochranu detí a tvrdí, že žiadne deti neoprávnene neodoberá a že sú to len nepodložené tvrdenia, ktoré u nás šíria konšpiračné weby.
O: A práve toto sú tie riziká! Dotyčná pani postupuje v zmysle slovenského príslovia „koho chlieb je, toho pieseň spieva“. Keď chodí na výlety do Nórska za ich fondy, akoby mohla vidieť chyby u svojho chlebodarcu? Jej postoj je pochopiteľný. Prečo to však toleruje Slovenská republika?
Pravda je taká, že poznáme viacero konkrétnych medializovaných prípadov odobratých detí rodičom v Nórsku, a to často z absurdných dôvodov. Spýtajte sa vládnej splnomocnenkyne pred Európskym súdom pre ľudské práva pani Pirošíkovej, aká je pravda o Barneverne! Verejne sa vyjadrila, že sa domnieva, že praktiky nórskej sociálnej služby systematicky porušujú Európsky dohovor o ľudských právach. Správa o rovnováhe medzi ochranou najlepšieho záujmu dieťaťa a potrebou udržať celistvosť rodín, ktorú prerokovávalo v júni 2018 plenárne zasadnutie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, upozorňuje okrem iného na to, že nórske úrady pri odoberaní detí využívajú vágne argumenty ako „nedostatočné rodičovské kompetencie“ alebo „možné budúce emočné poškodenie“. Popisuje tiež takzvané rodičovské domy, kam umiestňujú matky s deťmi kvôli pozorovaniu. Väčšina žien pritom domy opúšťa bez detí.
A môžem pokračovať: Český prezident Miloš Zeman nórsku Barneverne prirovnal k nacistickému programu Lebensborn. Bývalý prezident ČR Václav Klaus, ktorý niekoľko ráz vetoval zákon o sociálnoprávnej ochrane detí, sa okrem iného vyjadril, že na politikov sa vyvíjajú tlaky z EÚ a OSN.
